Základnou zásadou pri práci so zrakovo postihnutými žiakmi je jednotný prístup nielen vo vyučovacom procese, ale aj v príprave na život.
Špeciálny pedagóg musí svojho žiaka veľmi dobre poznať, aby s ním mohol počas školského roka zvládnuť čo najviac nových činností. Zrakovo postihnutí žiaci sú vo vnímaní informácií o okolitom svete obmedzení a pedagóg musí prihliadať najmä na: absenciu, neúplnosť, prípadne skreslenie zrakových vnemov, zrakových predstáv, zhoršenú kvalitu analyticko-syntetickej činnosti spätú s horšou rozlišovacou schopnosťou, zníženú mieru koncentrácie pozornosti, potrebu individuálneho tempa, poruchy vnímania priestoru, poruchy vizuálno-motorickej koordinácie, poruchy farebného videnia, obmedzenia súvislej zrakovej práce, skorú unaviteľnosť, neprimerané emocionálne reakcie a preto to, čo nedokážu vnímať zrakom, musíme im vhodným spôsobom priblížiť, popísať, ukázať a „ruka v ruke“ naučiť.
Individuálna tyflopedická starostlivosť je vyučovací predmet, ktorý vytvára priestor na učenie sa činností v oblasti osobnej hygieny, starostlivosti o svoj zovňajšok, získavania intelektuálnych návykov, kompenzačných a pracovných zručností a pod. Sú to činnosti, pri ktorých zrakovo postihnuté osoby v porovnaní so zdravou populáciou majú problémy.
Naučené zručnosti a návyky môže rozvíjať počas vyučovacieho procesu na iných hodinách, v mimoškolskej činnosti a doma s rodičmi.
Svoju pripravenosť do života si žiaci osvojujú aj v sebaobslužnej učebni (v cvičnej kuchynke), kde sa učia spoznávať zariadenie kuchyne, pripravovať jednoduché jedlá, stolovať či upratať. Radi sa zapájajú do spoločenského života, sú komunikatívne a radi súťažia a zabávajú sa ako deti bez handicapu.
